Keď sa rozpráva o Cirkuse Kludský, ťažko sa dá oddeliť príbeh podniku od príbehu rodiny. Antonín Václav Kludský mal dvadsať synov a táto skutočnosť nie je len číslo v histórii – je to srdce celého cirkusu. Dvadsať synov znamenalo dvadsať pár rúk, dvadsať prístupov k životu a dvadsať rozhodov, ktoré formovali lojalitu a koheziu rodiny.
Každý syn mal svoje miesto v cirkusovej hierarchii. Jeden sa staral o slony, druhý o levy, tretí trénoval konje alebo viedol vedľajší program predstavení. To neboli len pracovné pozície – to boli životní poslania, ktoré sa každého z nich hlboko dotkli a ktoré ich všetkých spájali pod jedným šapitó.
V tých časoch, keď sa rodina presúvala z mesta do mesta a žila v kočovných vozoch, sa budoval niečo zvláštne – silná úväzka, ktorá robila z Kludských nielen podnikateľov, ale bratstvo. Keď jeden syn mal problém so zvieraťom, všetci sa zišli, aby pomohli. Keď bolo treba opraviť voz alebo pripraviť veľké predstavenie, každý vedel, že môže počítať na druhého.
Táto rodinná lojalita a kohezia sa stala tajným kľúčom k ich úspechu. Kým iné cirkusy sa rozpadávali vďaka konfliktom a nezhode, Kludskí zostávali jednotní. Pochopili, že bez sebou a bez vzájomnej dôvery, bez toho aby si každý zveril svoje sny susedovi, by veľký cirkus nebol možný.
Dodnes sa v príbehoch o Cirkuse Kludský opakuje motív tejto rodiny – dvadsať synov, ktorí mali jeden spoločný sen a ktorí ho spoločne vzali do sŕdc. To je duša pôvodného Cirkusu Kludský, ktorá nás naučila, že najväčšie sny majú oporu v rodine a v láske.