Rok 1934 mal byť pre Cirkus Kludský novým začiatkom – momentom, kedy sa po rokoch ekonomických útrap spôsobenej Veľkou hospodárskou krízou podnik opäť postaví na nohy. Osud si však pre legendárne československé cirkusové impérium pripravil celkom iný, nemilosrdný scenár. Zatiaľ čo krízu na burzách sa bratia Karel a Rudolf snažili prečkať úspornými opatreniami, geopolitický výbuch v susednom Rakúsku zasadil cirkusu definitívnu a smrteľnú ranu.
Viedeň na barikádach: Keď v uliciach strieľali zbrane
Začiatkom roka 1934 sa Cirkus Kludský presunul do Viedne – do tradičného kultúrneho centra, kde mal podnik historicky vybudované verné publikum a obrovské zázemie. Namiesto nadšeného davu divákov však cirkusový konvoj dorazil do mesta na pokraji krvavého kolapsu.
V februári 1934 vypukla v Rakúsku krátka, no mimoriadne intenzívna občianska vojna (tzv. Februárové povstanie alebo Februarkämpfe). Ulice Viedne sa premenili na bojisko:
- Paralýza mesta: Štrajky, barikády, masové nepokoje a ozbrojené zrážky medzi konzervatívno-autoritárskou vládou a sociálnodemokratickými milíciami úplne zastavili bežný život.
- Žiadna bezpečnosť, žiadni diváci: Zabezpečiť plynulú prevádzku gigantického šapitó či bezpečnosť návštevníkov a stoviek exotických zvierat bolo v danej situácii nemožné. Obyvatelia Viedne bojovali o vlastné prežitie a na cirkusovú zábavu nemal nikto ani pomyslenie, ani financie.
Zúfalé hľadanie útočiska a rozpad tímu
Management cirkusu na čele s Rudolfom Kludským sa v zúfalej snahe o záchranu pokúšal operatívne meniť plánované trasy a hľadať iné mestá či priaznivejšie regióny. Politické napätie, sociálna nestabilita a hrozba vojnových konfliktov sa však roztápali po celej strednej Európe. Nikde v okolí nebolo možné nájsť stabilné prostredie, ktoré by dokázalo uživiť tak nákladný stroj, akým bol Cirkus Kludský.
S dlhotrvajúcim výpadkom príjmov prišiel nevyhnutný a bolestivý rozpad medzinárodného súboru:
- Odchod kľúčových artistov: Zahraničné hviezdy, hudobníci a akrobati, ktorí nevideli žiadnu vyhliadku na výplaty, začali cirkus húfne opúšťať. Mnohí sa vracali do svojich rodných krajín alebo si hľadali akúkoľvek stálu prácu.
- Strata know-how: Spolu so skúsenými ošetrovateľmi zvierat a kľúčovým technickým personálom odchádzali z podniku desaťročia budované zručnosti, bez ktorých nebolo možné obrovský cirkusový kolos prevádzkovať.
Strmý pád: Krach legendy
Nebol to postupný, tichý západ slnka, ale strmý a zničujúci pád. Dlhy za transport, prenájmy pozemkov a krmivo narastali do astronomických výšok a veritelia neboli ochotní ďalej čakať. Rudolf Kludský, ktorý celé roky robil finančné zázraky a vyčerpal všetky dostupné úverové aj rodinné rezerve, musel nakoniec priznať absolútnu porážku.
Na konci roka 1934 vyhlásil Cirkus Kludský oficiálny bankrot.
Zničený sen Karla a Rudolfa
Pre rodinu Kludských znamenal rok 1934 osobnú aj duševnú katastrofu. Vizionár Karel Kludský, muž, ktorý vytvoril jedinečný trojmanéžový koncept a dobyl s ním Rím aj celé Parížske publikum, bol zo správy o bankrote psychicky zdecimovaný. Videl, ako sa jeho celoživotný sen, postavený na obrovskej drine niekoľkých generácií, zo dňa na deň rozpadol na prach.
Bankrot Cirkusu Kludský sa zapísal do dejín svetového cirkusu ako memento – ukázal, že ani to najväčšie, najkrajšie a najslávnejšie zábavné impérium nedokáže prežiť v momente, kedy sa svet okolo neho zrúti do chaotického virvaru hospodárskej krízy a politického násilia.