Doba prosperity Cirkusu Kludský prišla nečakane rýchlo. V priebehu niekoľkých rokov sa z podniku, ktorý bol stále ešte polovičným pokusom, stala obrovská inštitúcia. Keď sa veci podarilo stabilizovať a rozšíriť, Kludskí si postavili šapitó, ktoré malo kapacitu desať tisíc divákov – číslo takmer nezaslýchané pre dobu na začiatku 20. storočia.
Predstavte si mesto, do ktorého prídol Cirkus Kludský. Z okamžite vrátilo sa všetka pozornosť. Školy prázdne, polia bez pracovníkov a všetci v očakávaní na večer predstavenia. Keď sa otvárali brány šapitó a tisícky ľudí sa začínali tlačiť dnu, vzbudzovalo to pocit sviatku a podujatia, aký mesto dlho nezažilo.
Takáto veľkosť prinášala so sebou aj logistické výzvy. Predpokladajúci zvieratá museli byť dopravené, stovky ľudí pracovali na prípravách predstavenia a koordinácii. Sít ľudí trénovala sa zvieratá, iní spravovali stany a techniku, tretí pripravovali predstavenia. V jednote všetkých týchto vysilovaní činností vznikla jednotná mašinéria – Cirkus Kludský.
Čo činilo tento cirkus taký veľkým a pútavým pre divákov? Nielen jeho rozmery, ale aj kvalita predstavení. Každý podľa toho, ako sa prešli zviekaty a umelci pracovali, bolo vidieť, že tu nie je len o množstve, ale aj o úsilí priniesť svetovú úroveň zábavy. To, čo diváci videli, bolo v tom čase vnímané ako nový svet – svet, ktorý im dovoľoval ujsť od monotónnosti každodenného života.
Stav Cirkusu Kludský ako najväčšieho cirkusu strednej Európy sa stál jeho definujúcim rysom na mnoho rokov. Všetky mestá sa oňho chceli, všetci chceli vidieť, čo si vytvára. A Kludskí, pokiaľ môžu, uspokojúvali tie túžby a očakávania, ktoré si naň mestá kladali.