Cirkus Kludský nezačal s dramatickými svetlami, hudbou a stotisíckami divákov. Začal oveľa jednoduchšie – s postupným budovaním menážerie, ktorá by sa časom stala jednou z najväčších v Európe. V tej dobe, keď sa po krajine presúvali malé zvernice a keď bol každý zvieratá majú vzácnosť, začali Kludskí zbierať.
Prvé slony neboli záštnom legendy – boli to jednoducho zvieratá, ktoré sa dali získať za správnu cenu a s dostatočnou vášňou. Každé zvieratá znamenalo novú investíciu, nový voz na cestu, novú výzvu v starostlivosti. Ale každé zvieratá prinášalo aj nové diváka – ľudí, ktorí chceli vidieť skutočného slona, skutočného leva alebo skutočného tygra.
V tejto fáze nemali Kludskí veľký tím, ale mali vizie. Vozili svoju menážériu z dediny do dediny, z mesta do mesta, a všade vzbudzovali záujem a pozornosť. Ich predstavenia neboli sofistikované, ale boli autentické – skutočné zvieratá, skutočná priama spojitosť medzi divákom a zvieraťom.
Táto počiatočná etapa bola podobná výstavbe základov veľkého domu. Bez starostlivého zbierania zvierat, bez pozornosti k ich zdraviu a bez dlhodobého plánu by nebol možný neskôr vzniknutý gigant. Menážeria pred cirkusom bola školou, ktorá učila Kludských, ako sa pečuje o zvieratá, ako sa ich prevážajú, ako sa reprezentujú pred zástupy ľudí.
Mnoho z tých prvých zvierat sa stalo základom futúrneho cirkusu a ich potomkovia či nástupci sa stali slávnymi hviezdami šapitó. Menážeria tak bola nielen príbehom o počiatkoch, ale aj príbehom o nadácii, na ktorej sa vybudoval jeden z najväčších cirkusov svojej doby.