V galérii najväčších komikov 20. storočia má Charlie Rivel (vlastným menom Josep Andreu i Lasserre) celkom výnimočné postavenie. Tento katalánsky rodák nedobyl svet hlučnými gagmi ani modernými technológiami. Stal sa celosvetovým fenoménom vďaka tomu, že vrátil klaunskému remeslu jeho najčistejšiu, poetickú a hlboko ľudskú podstatu. V dlhom červenom svetri, s hranatým nosom a nezameniteľným plačlivým zavýjaním „Uuuuuuh!“ dokázal osloviť divákov naprieč generáciami a kontinentmi bez toho, aby musel vysloviť jediné zrozumiteľné slovo.
Detstvo na cestách a tvrdá škola akrobacie
Charlie Rivel sa narodil v roku 1896 v španielskej Cubele (Katalánsko) do kočovnej cirkusovej rodiny. V manéži doslova vyrastal a svoje prvé vystúpenie absolvoval už ako trojročný. Táto raná socializácia v cirkusovom prostredí mu poskytla všestranné vzdelanie. Predtým, než sa definitívne našiel v maske klauna, bol:
- Excelentným akrobatom: Ovládal vzdušnú hrazdu, pozemnú akrobaciu a silové disciplíny.
- Hudobným virtuózom: Dokázal hrať na množstvo hudobných nástrojov, čo neskôr brilantne využíval vo svojich komických výstupoch.
- Majstrom rovnováhy: Dokonalá kontrola nad vlastným telom mu umožňovala predvádzať gagy, ktoré navonok vyzerali ako nešikovné pády, no v skutočnosti si vyžadovali milimetrovú presnosť a obrovskú fyzickú silu.
Práve táto kombinácia absolútnej telesnej kontroly a hudobného citu položila základy jeho neskoršieho úspechu.
Zrod ikony: Červený sveter a melancholické „Uuuuuuh!“
Rivel počas svojej kariéry vystupoval pod rôznymi menami a v rôznych zoskupeniach (legendárne bolo napríklad trio Trio Rivels s jeho bratmi). Skutočný prelom a svetovú slávu mu však prinieslo vytvorenie vlastnej sólovej postavy, ktorá bola inšpirovaná slávnym Charliem Chaplinom (odtiaľ pochádza aj umelecké meno Charlie).
Jeho klaun nebol klasickým, hlučným šašom. Bol to malý, zraniteľný tvor v dlhom, až po zem siahajúcom červenom svetri a s ikonickým štvorcovým nosom. Keď sa na scéne stretol s neúspechom – či už sa mu nedarilo vyliezť na stoličku, alebo správne naladiť gitaru – nezačal hneď vyvádzať. Namiesto toho sa posadil, zaklonil hlavu a spustil svoje legendárne, plačlivé, no nesmierne komické zavýjanie.
Tento „plač“ nebol prejavom agresie, ale vyjadrením detskej bezbrannosti a frustrácie, v ktorej sa dokázal nájsť každý človek v hľadisku. Rivel tak premenil smútok na najúčinnejší nástroj smiechu.
Pilier európskej fyzickej komédie
Charlie Rivel patrí k najvýznamnejším predstaviteľom kontinentálnej európskej školy klaunstva. Na rozdiel od amerického poňatia, ktoré často stavalo na rýchlom slede gagov a slapsticku, Rivelov prístup kládol dôraz na:
- Pantomímu a minimalizmus: Každý pohyb ruky, žmurknutie oka alebo postoj mali svoj presný význam. Rivel dokázal udržať pozornosť tisícového publika len tým, že ticho zápasil s mikrofónovým stojanom.
- Paródiu na vážne umenie: Jedným z jeho najslávnejších čísel bola paródia na opernú divu. V ňom s neuveriteľným komickým talentom, no zároveň s obrovským rešpektom k hudbe, imitoval operný spev a hru na gitaru.
- Spoluprácu s publikom: Rivel nekomunikoval len s manéžou, ale priamo s divákmi. Dokázal vycítiť náladu v hľadisku a okamžite prispôsobiť tempo svojho vystúpenia.
Odkaz kráľa klaunov
Charlie Rivel vystupoval takmer do konca svojho dlhého života – v manéži stál ešte ako osemdesiatnik. Pre Španielsko a celú Európu sa stal žijúcou legendou a symbolom toho, že cirkusové umenie patrí na tie najprestížnejšie divadelné scény. V roku 1983, kedy odišiel do klaunského neba, stratil svet jedného z posledných mohykánov klasickej éry.
Dnes je Charlie Rivel vnímaný ako umelec, ktorý dokázal, že skutočné klaunstvo nepotrebuje slová, preklady ani drahé efekty. Stačí mu úprimnosť, hlboká znalosť ľudskej povahy a schopnosť pozrieť sa na vlastné slabosti s láskavým úsmevom.